Založ si blog

Kiks(ka) bankového bratislavocentrizmu a naše učiteľky

Niektoré naše učiteľky (už) vedia, že máme divne nastavený systém nezodpovedajúci ekonomickému duchu preambuly Ústavy SR. Z pohľadu väčšiny daňových poplatníkov.

Ak človek – spotrebiteľ ide do splátkovej či nebankovej spoločnosti požičať si pomerne vysokoúročené peniaze (niekedy v podvedomí až splývajúce s úžerou), za účelom kúpy dovozového tovaru či služby a neodhadne svoju schopnosť splácať túto pôžičku, prípadne nepočíta s možnou neočakávanou komplikáciou (strata práce, choroba …), má nie len on problém, ale aj my, väčšina daňových poplatníkov, ktorá neparticipuje na zisku z tohto “masy devastujúcom” biznisu.
Takže, čo nastane? Je to sled udalostí. V prvom rade po kúpe dovozového tovaru či služby podstatná časť požičanej sumy putuje do cudziny (odlev nášho kapitálu).
Ak človek nestíha splácať, prichádza penalizácia a následne platobné príkazy alebo žaloby na slovenské súdy platené z daní všetkých. Sudkyne, sudcovia a súdne úradníčky sú doslova “zavalené” týmito platobnými rozkazmi a žalobami, samozrejme na sumy navýšené o často “nekresťanské” úroky, penále, pokuty a trovy právneho zastúpenia. Čas beží, súdy nie sú kapacitne na to pripravené a v médiách sa rozoberá a kritizuje nedostatočná vymožiteľnosť práva. Súdom (daňovým poplatníkom) hrozia ešte aj náklady kvôli prieťahom v súdnom konaní. Akokeby za to mohli len súdy ??? “Harabinizácia”? Je isté, že pomôže “husákovskonormalizačné” riešenie : nech odpadne, čo je choré?
Ak nešťastníci – spotrebitelia nevládzu splácať, vrhnú sa na nich zväčšujúce sa “svorky” exekučných úradov, opäť zavaliac naše sudkyne,sudcov a súdne úradníčky ďalšou vlnou exekučných podaní. Poviete si, exekútori si robia svoju prácu, zo zákona.
Oni predsa nemôžu za zákon, ktorý, akoby, by prikazoval človeka noriaceho sa do bahna dlhov ešte viac, hlbšie potlačiť. Takto nejako bola zdecimovavaná (aj) schudobnelá francúzska šľachta pred cca dvesto rokmi.

Poviete si, je to problém nezodpovedného jednotlivca. Ale je to tak? Ak týchto jednotlivcov je stále viac a viac? Státisíce, možno milióny? Na súdoch je vraj v súčasnosti 3 milióny exekúcií. Koľko môže potom byť ešte “čakajúcich” platobných rozkazov a žalôb? Lavína?
Lavína padajúca na väčšinu daňových poplatníkov? Ak človek má dlhodobo žiť preto, aby splácal nekresťanské úroky a penále, stráca motiváciu, vieru (aj) v normálny život.
Čím je viac takých ľudí, tým viac na to doplácajú ostatní daňoví poplatníci, pretože náklady štátu platia najmä oni, ale úžitok berú “splátkobiznismani” a spol..
Ak nešťastníci, ktorí mnohokrát nečítali “malé písmenká”, musia splácať neprimerané splátky, nemôžu potom normálne svoje poctivo zarobené peniaze utrácať na bežné nákupy, chod domácnosti, návštevy krčiem či reštaurácií, domáce dovolenky či sporenie na neskôr …, čím iné podnikateľské sektory prichádzajú o tržby a štát
o dane z týchto nerealizovaných tržieb (DPH a spotrebné dane).
Čaká nás kvôli výpadkom daní z týchto nerealizovaných tržieb opätovné zvyšovanie daní?

Úroky a finančné služby nepodliehajú DPH a výnosy z nich je možné daňovo optimalizovať.

Mnohí nešťastníci v tomto divne nastavenom systéme prichádzajú o celý majetok a stávajú sa zdecimovanými pasívnymi prijímateľmi dávok a podpôr platených opäť z daní všetkých daňových poplatníkov. Z mnohých sa stávajú bezdomovci vďaka exekučným a dobrovoľným dražbám.
Mimochodom, nezdá sa Vám pokrytecké a alibistické, najprv obrať človeka o majetok a potom mu “pomáhať” cez charitu?
Ak sa však títo nešťastníci bez peňazí a nádeje dožijú dôchodku, môžu opäť čakať pripomenutie trpezlivo čakajúcich exekútorov. Budeme sa čudovať, ak ľuďom “rupne” v hlave a začnú strieľať ako v Amerike? To sme chceli? Taký divný systém?
Veď, ak na Slovensku niečo nefunguje a je to nebezpečné, treba to zakázať!
(mohol by niekto povedať (aj) do vlastných radov)
Oplatí sa renomovanej, rešpektovanej, konzervatívnej banke riskovať svoje dobré meno spájaním s povesťou toľko diskutovanej splátkovej spoločnosti? Je azda nejaká súvislosť medzi “nížkou” privatizačnej ceny a výškou kúpnej ceny splátkovej spoločnosti?
Prečo banky viac nekonkurujú splátkovým spoločnostiam? Prečo neznížia úroky? Prečo nepriškrtia refinancovanie “úžerníckych” splátkových spoločností?
Je pohodlnejšie zberať vklady po celom Slovensku a úverovať rozvoj Bratislavy? Je pohodlnejšie dať jednu hypotéku v Bratislave ako štyri malé mimo? Je pohodlnejšie úverovať výstavbu obchodných centier a zvyšovať spotrebu dovozového tovaru a služieb zadlžovaním nášho obyvateľstva a zvyšovaním štátneho dlhu, ako úverovať tuzemský exportný priemysel tovarov a služieb, IT, domáci cestovný ruch, potravinárstvo a poľnohospodárstvo …?
Máme divný systém aby väčšina nemohla normálne žiť? Nedajbože bohatnúť?
Malá skupinka ekonomicky decimuje veľkú časť populácie využijúc systém platený z ich vlastných daní? Je to normálne?
Nemali by vklady našich ľudí v bankách slúžiť väčšine? Cca 20 miliárd eur?
Ak si banky nedostatočne plnia svoju funkciu má nastúpiť štát? Je problém ekonomickej nerovnováhy a veľkých regionálnych rozdielov v smere západ východ v zlej distribúcii úverov na Slovensku?
Spôsobila taká úverová stratégia pokles cien nehnuteľností na vidieku a menších mestách? V prospech rastu cien nehnuteľností a zvyšovania dopytu v hlavnom meste?
A čo zvyšok Slovenska?
Pomohlo by, ak by štát začal s emisiou štátnych dlhopisov pre obyvateľstvo? Ak by umiestnil postupne povedzme dlhopisy vo výške 7 miliárd eur za účelom rozvoja silnejšieho štátneho kapitalizmu, spojeného s dosiahnutím vyrovnaného rozpočtu? Občania výnosy z týchto dlhopisov predsa daňovo optimalizovať nebudú a použijú ich v maloobchode na spotrebu, čo zvýši príjmy podnikateľov, zamestnanosť a (aj) štátne príjmy.
Ak si banky nedostatočne plnia svoju funkciu je možné zvýšiť ponuku na trhu o Župnú sporiteľňu a.s. s autonómnymi župnými riaditeľstvami menovanými županmi, kde by platil jednoduchý princíp, koľko si župa “vyzberá” vkladov na svojom území, toľko tam aj môže obozretne použiť na úvery (najmä pre exportérov, regionálny cestovný ruch, poľnohospodárstvo a potravinárstvo, prípadne iné odvetvia, konkurujúce dovozovým tovarom a službám zvyšujúce lokálnu zamestnanosť…)?

Nezabúdajme na rast HDP.

HDP = NAŠE – CUDZIE
pričom NAŠE = verejná spotreba + spotreba domácností + investície + export
a CUDZIE = import

Vďaka našim menšinám môžme zvyšovať export do okolitých krajín a možno po vhodnom zaškolení aj do Pakistanu a Indie.:) Potrebujeme viac obchodných cestujúcich v cudzine.
Čo sa stalo s “prokešovskou” filozofiou ochrany a rozvoja domácej ekonomiky v SNS?

Veď čím viac kapitálu získame vývozom tovarov a služieb, tým viac ľudí bude mať prácu a to lepšie platenú prácu, a tým menej ľudí podľahne splátkovým spoločnostiam.
Učiteľky,vidíme, že to začína fungovať. Za rok sme vyviezli asi o 4,5 mld eur viac tovarov a služieb ako doviezli. Spotreba domácich potravín vraj stúpla o cca 5 %. Aj vďaka tomu stúpa výber daní a klesá nezamestnanosť, ak to bude pokračovať, bude lepšie, najmä na vidieku. Potrebujeme ešte viac exportu a menej dovozu. Deflácia nie je problém, ak je spätá s poklesom dovozu, prípadne so znižovaním cien dovozových tovarov a služieb, ktoré sa u nás zatiaľ neprodukujú. Naopak, je to dôvod na radosť.
Ak nás má niečo znepokojovať, tak je to to, či bude pokoj “zbraní” za hranicami na východ a či nás niekto nezatiahne do nezmyselnej vojny. Ak chceme v ekonomike dobehnúť, čo sme zameškali za posledných dvadsať rokov, potrebujeme bezpodmienečne mier.
Ak bývalí politici rozhodli o ozdravení vtedy štátneho bankového sektora z daní všetkých daňových poplatníkov a potom tie banky vedeli predať za “babku”, tak prečo by nemohli dnešní alebo budúci politici pomôcť (aj) ľuďom? Nepomohlo by zriadenie Ľudovej konsolidačnej a.s., ktorá by zo zákona zastupovala týchto ľudí na súdoch, dosiahla neplatnosť nevýhodných splátkových zmlúv kvôli neprimeraným podmienkam, prípadne zníženie úročenia na obvyklé, aj keby všetky zmluvy mali ísť na Európsky súd pre ľudské práva, aby (aj) v Európe vedeli, aké “móresy” nám tu zavliekli po nežnej revolúcii?
V prípade nesporných pôžičiek voči ľuďom by bolo možné ich skúpenie s tým, že by sa dala šanca týmto dlhovým nešťastníkom splatiť svoje dlhy pri minimálnemožnom úroku? Aby mohli opäť fungovať a platiť dane?
A pri najhoršom by si Ľudová konsolidačná a.s. počkala až na ich dôchodok? Veď štát sa dnes dokáže financovať za veľmi nízke úroky. Ale výkup týchto “pôžičiek” za účelom konsolidácie nášho ľudského potenciálu by musel byť spojený so zákazom poskytovania nových, vysokoúročených.

Aký problém majú poslanci obmedziť RPNM pri spotrebiteľských úveroch, pôžičkách či splátkach napr. na sadzbu EURIBOR + 6 % p.a.?
Najlepšie formou ústavného zákona?
Aby bol raz a navždy pokoj?
Ďalšou možnosťou ozdravenia ľudského potenciálu by mohlo byť zjednodušenie procesu osobného
bankrotu.

Aký zmysel má poskytovanie štátom dotovaných hypoték na kúpu starších nehnuteľností, keď predávajúci získané peniaze použije hneď na nákup auta alebo dovolenky z cudziny, čím spôsobí nenávratný odlev kapitálu?
Koľko percent populácie v našom štáte rozumie ekonomickým súvislostiam?
A koľko percent poslancov v parlamente?
Mali by sme rozlišovať medzi príčinou a dôsledkom.
Príčinou je využitie, použitie a možno až zneužitie existujúcich zákonov napr. “splátkoskupinkami”
a dôsledkom je zahltenie našej súdnej moci a ekonomická decimácia nášho právne nevzdelaného obyvateľstva, spojená s nenávratným odlevom kapitálu do cudziny, na úkor daní všetkých daňových poplatníkov, na úkor vysokej nezamestnanosti… .

Naše učiteľky vedia, že kto nepozná históriu, môže opakovať chyby predkov.

Samo Chalupka by dnes možno k tomu dodal :

Voľ nebyť, ako byť “ekonomickým” otrokom!

 

Záhada “II. piliera”

16.06.2015

Predstavuje § 121 morálny megahazard pre verejné financie ? Je otázne, či § 121 nepredstavuje nepovolenú štátnu pomoc a či by nemala byť povinnosť ručenia nepretržitého latentného rizika viac »

Smer hlavného úderu mimo Váhostavu

22.04.2015

V parlamente prebieha schvaľovanie novej legislatívy, ktorá môže ohroziť súkromný majetok mnohých štatutárov právnických osôb zadefinovaním spoločnosti v kríze § 67a a povinnosti štatutárov viac »

ÁNO, dnes je veľký deň, SLOVAQUIE!

07.02.2015

Keď slovanský pápež Ján Pavol II. hovorieval Slovákom :"Nebojte sa!", možno myslel aj na to, že raz príde deň, keď si ľudia budú môcť slobodne rozhodnúť o svojej budúcnosti, využijúc viac »

Bialowiežský prales, Poľsko

Poľsku hrozí za výrub v pralese pokuta 100 000 eur denne

20.11.2017 22:05

Poľsko musí okamžite prestať rúbať v chránenom Bialowiežskom pralese, alebo zaplatí každý deň pokutu 100 000 eur. Rozhodol o tom súdny dvor Európskej únie.

bitcoin, mena, platidlo

Hodnota bitcoinu prekročila hranicu 8-tisíc dolárov

20.11.2017 21:34

Digitálna mena bitcoin pokračuje v raste na nové rekordy a prvýkrát prekonala 8000 dolárov.

trump

Trump: USA opäť zaradí KĽDR na zoznam podporovateľov terorizmu

20.11.2017 20:27, aktualizované: 22:07

Spojené štáty opäť začlení KĽDR na zoznam krajín podporujúcich terorizmus. V pondelok to podľa agentúry Reuters oznámil americký prezident Donald Trump.

kompa Gabčíkovo

Gabčíkovo: Bude kompa aj dva tunely?

20.11.2017 20:00

Odborníci zatiaľ dávajú zelenú projektu dvoch tunelov popod prívodný kanál Vodného diela Gabčíkovo.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 17
Celková čítanosť: 31231x
Priemerná čítanosť článkov: 1837x

Autor blogu

Kategórie