V súvislosti so snahou ministra pôdohospodárstva Jahnátka, aby sa predávalo viac slovenských potravín, sa objavil výraz „spotrebiteľský nacionalizmus“. Aby sa nám lepšie chápali súvislosti, pripomeňme si, čo tvorí hrubý domáci produkt :
HDP = spotreba ( verejná a súkromná) + investície + export – import
Ak ľudia zmenia svoje návyky a obmedzia nákup importovaného spotrebného tovaru (aj potravín) a služieb o sumu X, s tým, že uprednostnia slovenský tovar a služby, tak táto suma X nám nie že len nebude znižovať HDP (viď vzorec import je mínus), ale naopak, táto suma X sa pripočíta najmä do súkromnej spotreby (domácnosti) a teda zvýši HDP o dvakrát sumu X. Ak sa zvýši dopyt po slovenskom tovare a službách, to skôr alebo neskôr vyvolá rast investícií súkromného sektora spojený s rastom zamestnanosti za účelom uspokojenia zvýšeného dopytu. A keď sa už súkromný sektor „rozbehne“, bude mať zdroje na expanziu do zahraničia, spojenú s exportom svojho tovaru a služieb.
Ak suma X by bola 2 mld eur, HDP by nám logicky stúpol o 4 mld eur ( +2 – (-2) = 4).
S rastom HDP je obvykle spojený rast vybraných daní.
Ak nám klesne import určený na spotrebu nahradením tuzemským tovarom, automaticky nám stúpne výber odvodov, DPH a spotrebnej dane, pretože je rozdiel, či peniaze za importovaný tovar „odídu“ za hranice a tam sa „točia“ alebo ostanú v prípade kúpy slovenského tovaru na Slovensku a výrobca ich vyplatí ako mzdu svojmu zamestnancovi (+odvody štátu), ktorý tie peniaze minie, aby mohol žiť, pre svoju spotrebu, na nákup tovarov a služieb, ktoré sú zaťažené našou DPH a spotrebnými daňami.
Takže podpora nákupu domáceho tovaru a služieb, na úkor importovaného tovaru a služieb (určeného na spotrebu), vyvolá vyšší rast HDP a vyšší príjem do štátneho rozpočtu (štát = dane = teda my občania SR (preambula Ústavy SR)).
A z toho vyplýva aj negatívum: vyššie importy určené na spotrebu, nahrádzajúce domácu produkciu, spôsobujú vyššie dane daňových poplatníkov, keďže štát nemôže donekonečna vykrývať výpadky daní novým štátnym dlhom.V minulosti na obmedzovanie importu a teda ochranu domáceho trhu a zamestnanosti slúžilo clo. Teraz je to na nás.
Ak by sme vďaka zmene našich nákupných návykov zvýšili štátne príjmy do takej miery, žeby bolo možné dosiahnuť vyrovnaný až prebytkový štátny rozpočet, môžme následne znižovať napr. priame dane, zvyšovať platy učiteľom, zdravotníkom, dôchodky dôchodcom … .
Takže aj štátni úradníci zodpovední za nákupy štátu (verejná spotreba), by mali začať pozerať z čoho žijú a mali by kupovať pre štátne inštitúcie viac slovenských tovarov a služieb, na úkor importovaných. Samozrejme v súlade s pravidlami EU.
Kríza v Európe neskončí, kým sa nevyrieši problém nadmerného importu do EU určeného na spotrebu.
Ak by vo všetkých krajinách EU mali ministrov, ktorí by bojovali za domácu produkciu, mali by sme sa všetci lepšie.
Ako nazvať občana, ktorý, vedomý si vyššie uvedených súvislostí, uprednostní domáci produkt pred importovaným?
Spotrebiteľský nacionalista? Spotrebiteľský patriot?
A čo tak ho nazvať spotrebiteľský homo sapiens.