Nulová DPH na PHM, Grizly a lososy

Učitelia, parafrázujúc  slová  prezidenta  Kennedyho , nepýtajte sa, čo môže pre Vás urobiť tento štát, ale rozmýšľajte nad tým, čo môžete urobiť  v čase krízy Vy, aby ste zmenili spotrebiteľské návyky Vašich žiakov, ich súrodencov, rodičov a starých rodičov tak, aby štátny rozpočet mal vyššie príjmy aj na Vaše vyššie platy. Učili ste nás, že opakovanie je matkou múdrosti. Ak chcete mať vyššie platy, môžete ich dostať, najprv však musíte vedieť odkiaľ pochádzajú peniaze na platy učiteľov. Platy učiteľov sú z daní všetkých daňových poplatníkov. Väčšina príjmu štátneho rozpočtu pochádza z nepriamych daní, t.j., z DPH a spotrebných daní. Každý človek, ktorý chce žiť, musí jesť, piť, niekde bývať, cestovať … a to všetko je zaťažené DPH alebo aj spotrebnou daňou.

Učitelia, mali by ste vedieť, že je rozdiel v tom, či si človek (spotrebiteľ)  kúpi tovar alebo službu vyprodukovanú na Slovensku alebo v cudzine. Ak je tovar vyrobený a dovezený z cudziny, štát zinkasuje na daniach menej peňazí, pretože importér (obchodník) za tovar  musí zaplatiť zahraničnému dodávateľovi a náš štátny rozpočet  z toho už potom nemá nič.

Ak však tovar alebo služba je vyprodukovaná na Slovensku, vtedy štát  zinkasuje dane ako predtým,  ale následne peniaze od obchodníka putujú nášmu výrobcovi, ktorý zo získaných peňazí vyplatí mzdy svojim zamestnancom, vyplatí faktúry svojim dodávateľom služieb (napr. plyn, voda, elektrina), ktorí  tiež vyplatia z týchto peňazí mzdy svojím zamestnancom a títo zamestnanci za peniaze pochádzajúce aj od našich učiteľov (spotrebiteľov) si kúpia, keďže tiež chcú žiť (jesť, piť, bývať…), tovary a služby zaťažené našou DPH a spotrebnou daňou, čím prispejú opätovne do štátneho rozpočtu, takže štát získa na daniach a odvodoch pri kúpe slovenského tovaru oveľa viac, ako v prípade kúpy zahraničného tovaru a služby.

Učitelia, hoci si to možno neuvedomujete, ale ak využijete svoju vážnosť a moc pochádzajúcu z minulosti (richtár, farár, učiteľ) a začnete vplývať na svoje okolie, využijúc 680 000 detí, ktoré učíte a vplyv týchto detí na ich súrodencov, rodičov a starých rodičov, je možné, že pomôžete zvrátiť nelichotivý stav štátneho rozpočtu a tým pádom aj výšku svojich miezd.

Ak  sa to podarí, prečo by ste nemohli mať  vyšší plat aj o 50 % do štyroch rokov, možno aj  do roka a do dňa? Stačí dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Ekonomika štátu je jednoduchá, ak človek pochopí súvislosti. Štát sme my, občania SR (preambula Ústavy SR).

Slovensko je dnes  ako Titanic po náraze do ľadovca. Ak budeme pridávať, naberieme viac dlhov, až kým sa potopíme. Zastavme a počkajme, kým sa nám podarí vyčerpať nadkritické množstvo dlhov. Ak nechceme dopadnúť ako utrápené Grécko, ktoré si mimochodom zaslúži aj našu pomoc. Grécko je naše južné krídlo, krídlo našej obrany. Naši predkovia v minulosti veľmi trpeli pre stratu tohto strategického miesta vtedy kresťanskej Európy. Pomôžme im, aby sme nemuseli raz my čakať na pomoc iných. Hlavne teraz, keď sa na juhu možno začína „rysovať“ neoosmanská ríša.

Problémy EU boli zakódované chtiac alebo nechtiac už na začiatku a to možno dobre mysleným povoleným 3%-ným deficitom. Bohužiaľ, poniektorí to pochopili ako príkaz na dodržiavanie povinného 3%-ného deficitu. Každý rok tak vytvárajú nerozumné deficity, kvôli dosahovaniu mantry vyššieho hospodárskeho rastu a tým vytvárajú stále väčšie a väčšie štátne dlhy, čo spôsobuje rast daní a nezamestnanosti. Problém je, že tieto dlhy slúžia v konečnom dôsledku na financovanie nepotrebných dovozov (importov) tovarov a služieb, bez ktorých sme v minulosti vedeli žiť a ktoré nám generujú dlhy ničiace naše životy a životy našich blízkych. Samozrejme tieto dovozové tovary a služby sú zväčša výdatne propagované v masovokomunikačných prostriedkoch za pomoci reklamných agentúr, ktoré rady podajú pomocnú ruku aj niektorým politikom v predvolebnom období.

A všetky tieto dlhy zatápajú podpalubie slovenského Titanicu, ktorý vytrubuje „plnou parou vpred“, pritom pod čiarou ponoru cez importné trhliny naberá ešte viac dlhov, ktoré ho raz môžu stiahnuť na ekonomické dno. Možno až na neouhorské.

Na svojej tlačovke minister pôdohospodárstva Jahnátek dňa 6.9.2012 o 15:00 (na TA3) upozornil na minuloročný dovoz potravín vo výške 3,6 mld eur.

Chápete ?

Dovážame potraviny vo výške 3,6 mld eur.

Ak by sme ich nedoviezli, ale vypestovali a vyrobili na Slovensku, peniaze by ostali na Slovensku a väčšina z tejto sumy by poslúžila na vyššie mzdy, dôchodky alebo nižšie dane či zníženie štátneho dlhu.

Koľko pôdy u nás leží ladom, koľko pasienkov zarastá náletovými drevinami, koľko kráv či oviec by sa mohlo pásť  napr. aj okolo hradu Krásna hôrka a nemalo by tam potom čo horieť. Koľko nezamestnaných sa môže umiestniť v poľnohospodárstve na pozíciách, kde netreba mať extra vzdelanie. Koľko lacnejších a kvalitnejších potravín by sme mohli mať. Namiesto toho budú dostávať podporu alebo sociálne dávky a nerobia nič. Aj keby chceli.

Štát, teda my občania SR (preambula ústavy SR), má v Slovenskom pozemkovom fonde dosť hektárov pôdy, ktorá by nemala  slúžiť len na pestovanie obilnín, ktoré sa potom bez  skŕmenia na Slovensku, t.j. bez zhodnotenia, bez pridanej hodnoty  vyváža do zahraničia. Radšej keby sme to prebytočné obilie rozdelili nezamestnaným a dôchodcom žijúcim  na vidieku vo forme naturálnej dávky, ak by mali o to záujem, čím by sa podporil domáci chov sliepok, zajacov, oviec, kráv atď. a tým pádom by sa znížil dovoz potravín a pozviechal náš zbedačovaný a vyľudňovaný vidiek.

Je neuveriteľné, že v správach sa rozoberajú rôzne ľudské nešťastia, autonehody, bezvýznamné korupcie a „gorily“, ale to že nám mizne ročne pred očami 3,6 mld eur za obyčajné potraviny, to si médiá nevšímajú. Prečo asi ? A pritom kúpou zahraničných potravín si ešte aj umelo znižujeme cenu našej poľnohospodárskej pôdy aj nehnuteľností na vidieku, čím uľahčujeme jej nenápadné skupovanie zahraničnými subjektmi.

Prečo sa propaguje všade pestovanie trávnika a okrasných stromčekov v bývalých záhradkách. Namiesto toho, aby ľudia boli v prírode na vzduchu a tešili sa ako im rastie zelenina a ovocie pod rukami od jari do jesene, vysedávajú pri televízoroch, kde im púšťajú 100 krát reklamu často na dovozové tovary a služby, až uveria, že to je to, bez čoho sa nedá žiť, čo je najdôležitejšie pre ich život. Okrasné záhradky sú pekné na pohľad, ale čo dajú ľudia do ruky na zjedenie svojim deťom či vnukom, vetvičku tuje, krušpánu alebo oleandru?

Nepomohlo by tomuto ľudu propagovanie návratu k starým hodnotám?

Ročne sa k nám údajne dováža až 90 000 ton jabĺk. Ak priemerná nákupná cena v zahraničí by bola len 10 Sk za kilo t.j. 10 000 Sk za tonu, spolu by to bolo 90 000 x 10 000 = 900 000 000 Sk, t.j. cca 30 mil eur. Tridsať miliónov eur za obyčajné jablká, ktoré si vieme dopestovať doma, na Slovensku. O koľko menej nezamestnaných by mohlo byť, ktorým by nebolo treba platiť podporu z daní všetkých?

Chápete tú synergiu?

Ušetríme dvakrát.

Nepošleme 30 mil eur do zahraničia a ušetríme ďalších 30 mil eur na podpore nezamestnanosti. A tí nezamestnaní, ktorí zrazu môžu mať prácu, ešte budú platiť odvody a dane do spoločného štátneho rozpočtu a ak tiež začnú nakupovať slovenské tovary a služby, vytvoria možnosti pre novú prácu pre ďalších nezamestnaných. Ak to začne robiť väčšina, stúpnu príjmy do spoločného štátneho rozpočtu do takej miery, že bude možné pristúpiť k zvyšovaniu platov, dôchodkov alebo znižovaniu daní či štátneho dlhu, čo sa každopádne premietne do vyššej životnej úrovne ľudí.

Ľudia začnú bohatnúť.

Pomaly, ale isto.

Viem, nedá sa všetko vyrábať na Slovensku, ale väčšina toho, čo je dôležité pre život, áno.

Rozpočet štátu je ako tohtoročná suchá Domaša. Keď vysychá, sú len dve možnosti, aby sa opäť naplnila.

Buď zvýšime prítok peňazí tým, že budeme viac kupovať, hlavne potravín, tovarov a služieb vyrobených na Slovensku, obmedzíme zahraničné dovolenky (pobyty, more, lyžovačky) a pôjdeme k našim priehradám, aquaparkom, horám …, budeme viac kúriť slovenským drevom či uhlím, obmedzíme kúpu nových mobilných telefónov (ktoré by už mohli byť vyňaté z jednorazového daňového odpisu), vystúpime z 2. piliera, nebudeme robiť bežné nákupy za hranicami, pretože rakušania, maďari, poliaci, česi či ukrajinci neplatia dane a odvody na dôchodky našich rodičov a školné našich detí, začneme pomaly presúvať vklady do slovenských bánk, kde nehrozí  ich prevod zahraničným matkám, obmedzíme uzatváranie dlhodobých kapitálových životných poistiek a investujeme radšej do slovenských nehnuteľností … ,

alebo budeme musieť vypúšťať menej peňazí na mzdy učiteľov, zdravotníkov, štátnych zamestnancov, policajtov, vojakov, dôchodcov, farárov … a k tomu ešte zvyšovať priame dane a poplatky … .

Ako v súkromnej sfére sú obchodní zástupcovia motivovaní percentom z dosiahnutých tržieb, tak isto náš štát, teda my občania SR (preambula ústavy SR) môžeme s Vami, učiteľmi, urobiť gentlemanskú spoločenskú dohodu, že z každého poklesu importu potravín  o 100 mil eur oproti stavu v predchádzajúcom roku dostanete o 20 mil eur  viac na mzdy zo spoločného štátneho rozpočtu, tj. 20 % z ušetrených peňazí.

Proti dovozu potravín podporovanému reklamnými agentúrami, médiami a obchodnými sieťami postavíme do prvej línie Vás, učitelia. Ak s tým budete súhlasiť.

Ak sa spotrebiteľ rozhoduje podľa ceny, treba sa pozrieť, ako sa táto cena tvorí v obchodných reťazcoch najmä v prípade dovozového tovaru. Ak tovar pred ukončením doby spotreby sa precení a predá sa pod nákupnú cenu – je možné túto „stratu“ považovať za daňový náklad a je možné DPH z tejto straty uplatniť ako oprávnený nadmerný odpočet ?Ak je to legálne možné, prečo by mali daňoví poplatníci znášať riziko podnikania súkromného obchodného reťazca?

Armádu 350 000 nezamestnaných sme si vytvorili tým, že za posledných dvadsať rokov sme nakupovali potraviny a iné tovary a služby zo zahraničia, čo zapríčinilo ešte aj obrovský rast štátneho dlhu a zvyšovanie daní. A ďalších 200 000 vyštudovaných ľudí „úspešne“ pracuje v cudzine na dôchodky a školné cudzincov.

Ak pomôžeme našim výrobcom a exportérom potlačením nepotrebného spotrebného importu (nie importu slúžiacemu na reexport napr. súčiastky do nových áut) pomôžeme štátnemu rozpočtu a teda aj sami sebe.

Obmedzením importu potravín pomôžeme našim dedinám, zvýšenie dopytu po slovenských potravinách vyvolá rast súkromných investícií v sektore, rast zamestnanosti, rast cien vidieckych domov a pôdy, pretože sa zvýšia príjmy ľudí žijúcich na vidieku. Ak sa zvýši kvalita života na vidieku, klesnú regionálne rozdiely, menej ľudí bude odchádzať za prácou do miest či cudziny, dôchodcovia z miest sa budú presúvať na vidiek za prírodou, čím uvoľnia byty mladým v mestách … .

Učitelia, svoj osud a osud ľudu máte vo vlastných rukách.Nedá sa to povedať o každej skupine nášho obyvateľstva.

Ak kedysi v triede nad tabuľou bol nápis „učiť sa, učiť sa, učiť sa“, dnes v čase krízy by tam mohlo byť niečo ako „vyššie dovozy = vyššie dane = nižšie platy“.

Vážené učiteľky a učitelia, aj keď dnes v mnohom pripomínate spiacu Ruženku, Váš čas prichádza.