Ako vláda nemá peniaze na vyššie platy učiteľov, tak ich nemá na kúpu 49%-ného podielu v SPP. Potrebné peniaze môžme hľadať tam, kde skončili po privatizácii SPP. V 2. pilieri. Na súkromných účtoch „sporiteľov“, ktorým boli „odpustené“ splatné 9%-né odvody. Najmä kvôli existencii 2. piliera bolo nutné dotovať výpadok v Sociálnej poisťovni z peňazí štátu získaných aj privatizáciou SPP. Podľa informácií z médií kúpna cena 49%-ného podielu má byť údajne vo výške 2,5 mld eur, pričom sa očakávajú ročné dividendy pripadajúce tomuto podielu vo výške 300 mil eur, čo by zodpovedalo ročnému výnosu vo výške 12% (300/2500×100%=12%). Je to predpoklad, ak nenastanú nejaké neočakávané okolnosti súvisiace napríklad s geopolitickou situáciou v nasledujúcich rokoch, ktoré by mali vplyv na prepravu plynu. Kúpou 49%-ného podielu by sa štát súčasne vyhol rizikám z prebiehajúcich právnych sporov súvisiacich s terajšími spoluvlastníkmi SPP.
Ak platí, že štát sme my, teda občania SR (preambula Ústavy SR), snahou našich volených zástupcov by malo byť zvyšovanie našej životnej úrovne. Snahou by malo byť dosiahnutie prijateľného stavu medzi výškou životných nákladov a výškou príjmov občana, pričom ten stav by mal smerovať k rastu bohatstva každého občana. Aby občan bol spokojnejší, potrebuje buď nižšie ceny nakupovaných tovarov a služieb ovplyvňovaných DPH a spotrebnými daňami alebo vyššie príjmy ovplyvňované daňou z príjmu a odvodmi. Jednou z dôležitých položiek životných nákladov je teplo „domova“, ktorého cena sa odvíja u mnohých občanov od ceny zemného plynu.
Štátu sa naskytla možnosť opätovne získať kontrolu nad slovenským prepravcom zemného plynu spätným odkúpením 49%-ného podielu v SPP. Keďže vlastníctvo tohto podielu je spojené s manažérskou kontrolou, štát v minulosti de facto stratil kontrolu nad dianím v SPP, napriek svojmu (teda nášmu) 51%-nému podielu v SPP. V súčasnosti sa javí, že štát na kúpu strategického podielu nemá peniaze. Problémom štátu je, že už nemôže veľmi zvyšovať štátny dlh kvôli existencii ústavného zákona o „fiškálnej rade“. Takže čo s tým? Keď už máme ten 2. pilier? Keďže dnes v 2. pilieri sa nachádza cca 5,2 mld eur „odpustených“ odvodov nazývaných úsporami, ktoré zatiaľ ročne vynášajú okolo 1-2%, možno by stálo za zamyslenie, či by sa dnes, v čase „krízy“, nenašlo ich rozumnejšie využitie v prospech všetkých občanov. Ak by sme hypoteticky dali na misky váh strategický podiel v SPP alebo ešte viac zredukovaný 2. pilier, ktorým smerom by sa naklonila ručička váh? A čo keby sme vystupujúcim z 2. piliera ponúkli možnosť okamžitej výplaty ich „úspor“ na ich vlastný bankový účet, samozrejme bez nároku započítania príslušnej doby sporenia do 1. piliera? Veď nie je pravdou, že čím viac ľudí vystúpi z 2. piliera, tým menej budeme doplácať z našich daní do Sociálnej poisťovne v ďalších rokoch a tým viac ostane na platy a iné výdaje štátu … ? Prečo aj prezident Klaus vetoval český zákon o vzniku 2. piliera?
Ak by strategickým cieľom štátu bolo získať manažérsku kontrolu späť do svojich rúk, jednou z možností by bolo zrušiť jej viazanosť na kupovaný 49%-ný podiel.
Ak by strategickým cieľom štátu bolo získať manažérsku kontrolu späť do svojich rúk, bolo by to možné bez dlhodobého zvýšenia štátneho dlhu, keďže už dnes vlastní väčšinu 51% akcií.
Je niekoľko možností ako by sa to mohlo zrealizovať bez významného dopadu na štátny dlh, pričom princíp spočíva v prenesení potreby finančných zdrojov (cca 2,5 mld eur) na tretie osoby a to:
1. buď vo forme predaja 49% akcií s obmedzením vlastníctva podielu maximálne vo výške 3-5% pre jedného nadobúdateľa (skupinu), ideálne by bolo rozptýlenie vlastníctva medzi občanov po vzore JUDr. Karvaša, prezidenta 1. Slovenskej národnej banky, ktorý za Slovenského štátu zachránil 42 ton striebra pred nacistami tak, že z neho dal vyraziť mince, ktoré dal do obehu medzi občanov, s tým, že po vojne by ich postupne posťahoval z obehu
2. alebo vo forme prioritných akcií bez hlasovacieho práva s garantovanou dividendou vo výške 5-6% p.a. s kúpnou opciou štátu po siedmych až desiatich rokoch za tú istú predajnú cenu (opcia je právo kúpiť nie povinnosť)
3. alebo vo forme sedem až desaťročných konvertibilných dlhopisov emitovaných SPP, a.s vo výške 49%-ného základného imania (ZI) spojené so znížením ZI o 49% a mimoriadnou dividendou
4. alebo znížením ZI SPP – distribúcia a.s. (ZI = 1, 957 mld eur) o 1-1,9 mld eur, čím vznikne jej záväzok voči SPP, a.s., ktorý vyplatí buď syndikovaným úverom alebo emisiou dlhopisov (5-6% p.a.) a zvyšok potrebnej sumy sa získa znížením ZI SPP, a.s.(ZI = 1,735 mld eur) o 0,6-1,5 mld eur formou úveru alebo dlhopisov, tak, aby spolu to bolo požadovaných 2,5 mld eur. SPP – distribúcia,a.s. je 100%-ná dcérska spoločnosť SPP,a.s.. Znížením základného imania v akciovej spoločnosti vzniká záväzok (dlh) voči jej akcionárom.
5. alebo vôbec nekupovať 49%-ný podiel štátom, ale priamo vyplatiť spoluvlastníkov z majetku SPP po znížení ZI o ich 49%-ný podiel a mimoriadnu dividendu určenú napr. zákonom (lex SPP)
Výber možnosti je podmienený aktuálnou „finančnou kondíciou“ SPP,a.s. a SPP – distribúcia, a.s..
Úroky platené SPP – distribúciou,a.s. by sa mali preniesť do poplatkov všetkých distribútorov pôsobiacich na dnes liberalizovanom tuzemskom trhu s plynom. SPP,a.s. ešte vlastní eustream, a.s., s ktorým sa tiež dá možno počítať.
Ak by informácia o 12%-nom ročnom výnose z dividend bola reálna, štát by v prípade uplatnenia predkupného práva mohol zarobiť 6-7% p.a. a získal by súčasne späť kontrolu v SPP, pričom ďalších 5-6% p.a. by mohli získať inštitucionálni investori (2. pilier, 3.pilier, životné poisťovne, podielové fondy, banky … ) alebo aj priamo občania. Ak by sa celá operácia zrealizovala v priebehu roku 2013, nemala by mať vplyv na koncoročný štátny dlh. Dlh v prípade dlhopisov alebo úveru bude mať SPP alebo SPP – distribúcia. Kúpa akcií sa zabezpečí buď dohodnutým odkladom splatnosti kúpnej ceny alebo „krátkym“ dlhom emisiou štátnych pokladničných poukážok.
Štát by takto vyriešil svoj problém s manažérskou kontrolou v SPP, vyriešil by čiastočne problém so zvyšovaním štátneho dlhu a možno aj problém s veľmi nízkou výnosovosťou v 2. pilieri. Keďže sa blíži doba elektromobilov, je predpoklad, že prudko stúpne dopyt po elektrickej energii a tým pádom aj dopyt po zemnom plyne pre paroplynové elektrárne.
Ak by bol problém umiestniť na trhu tieto kvalitné cenné papiere, či už akcie alebo dlhopisy, v požadovanej výške, je možné kombinovať viacero možností, prípadne časť emisie si ponechať na úkor vyššieho štátneho dlhu, aj keby bolo potrebné prekročiť 3%-ný deficit. Hrozí nám tam síce tuším nejaká 0,2%-ná „pokuta“ z HDP vo forme návratnej pôžičky EU, ale strategický SPP možno za to stojí. 🙂 Pre pokoj duše … .