Všade, kde sa používa dovozový zemný plyn na obyčajné vykurovanie, dochádza k nezmyselnému ekonomickému plytvaniu.
Tak, ako je teplo odpadom pri výrobe elektrickej energie v elektrárňach, tak môže byť „elektrina“ odpadom pri výrobe tepla v domácnostiach. V každej budove, bytovke či rodinnom dome s vlastným zdrojom tepla, kde sa spaľuje dovozový zemný plyn, utekajú štátu nielen dane z nevyrobenej „elektriny“, ale aj z nezrealizovaných investícií a pracovných miest s tým súvisiacich a to všetko s dopadom na možný vyšší hospodársky rast.
Ak by sa ľuďom umožnilo jednoducho vymeniť svoje zastaralé plynové kotly za výkonovo adekvátne, cenovo dostupné samoobslužné kogeneračné jednotky jednoduchej konštrukcie (hoci aj nie vysokoúčinné na princípe parného stroja), ľudia by mohli popri teple vyrobenú „odpadovú elektrinu“ predať do verejnej siete, čím by si vykryli podstatnú časť svojich nákladov súvisiacich s vykurovaním či prípravou teplej vody.
Takýto prístup k výrobe tepla s „odpadovou elektrinou“ je možno výhodnejší ako všeobecne propagované a prijímané zatepľovanie stavieb.
Ak by štát oslovil a podporil našich výskumníkov, vývojárov a zlepšovateľov pri vývoji potrebných jednoduchých kogeneračných jednotiek viacerých typov, mohol by vzniknúť ďalší exportný sektor výroby v oblasti elektrotechnického a strojárskeho priemyslu.
Keď už máme tak husto plynofikovanú krajinu a štát ohlasuje možný 100%-ný vstup do SPP, a.s., mohol by z toho byť zaujímavý biznis model, kde na jednej strane SPP dodáva plyn a „elekrinu“ maloodberateľom, školám, nemocniciam …a na druhej odoberá ich „odpadovú elektrinu“, najmä v období vykurovacej sezóny.
Lokálne „vyrobená“ elektrická energia sa aj lokálne spotrebuje. Bez zbytočných strát spojených s jej prenosom na diaľku, ktoré vraj môžu dosahovať aj 10-20%.
Ak o desať rokov bude v každej budove s vlastným zdrojom tepla elektrická zástrčka na „odber odpadovej elektriny“ do verejnej siete, zarobíme na tom všetci. Štát, firmy aj ľudia.
Ak už sa uvažuje o dotácii výkupnej ceny elekrickej energie veľkých paroplynových kogeneračných elektrární, ktoré asi budú mať problém, čo s odpadovým teplom, mohlo by sa pouvažovať aj nad konceptom malých kogeneračných jednotiek s „odpadovou elektrinou“ pre všetkých (skoro).
Spomeňme si na vojnu v Juhoslávii. Je ťažšie zbombardovať milión domov ako „päť“ paroplynových cyklov.