Alfou a omegou verejného obstarávania je nakupovať tak, aby sa „vrátila“ čím väčšia časť použitých peňazí obstaraváteľa naspäť do spoločných štátnych príjmov. Ale ako to má obstarávateľ zistiť, čo je pre štát výhodnejšie?
Na to by mohol poslúžiť synergický štátopríjmový koeficient (SŠK). Koeficient (SŠK) vyjadruje podiel výšky splatných štátnych príjmov (DPH, spotrebných a majetkových daní, odvodov a poplatkov) zahrnutých v procese výroby alebo tvorby v cene dodávaného tovaru alebo služby. Koeficient (SŠK) by mal dať obstarávateľovi informáciu o tom, koľko percent obstarávacej ceny sa vráti štátu z použitých peňazí daňových poplatníkov naspäť. Čím vyššie percento, tým je to pre štát a ľudí lepšie.
Ak štát obstará tovary a služby ročne povedzme za 5 miliárd eur, je predsa rozdiel, či sa mu (nám občanom) cez dane a odvody pri dovozovom tovare a službách vráti 1 miliarda eur alebo pri tovare a službách domáceho pôvodu 3-4 miliardy eur a možno aj viac.
Napríklad:
Z hore uvedeného vyplýva, povedzme ak jeden dodávateľ chce dodať dovozový tovar za 1,2 mil eur s koeficientom 0,25 (20% DPH + odvody), štát získa naspäť 0,25×1,2 = 0,3 mil eur. „Reálne“ ho tento tovar stojí 1,2 – 0,3 = 0,9 mil eur (zanedbávame časovú hodnotu peňazí a možnosť nezaplatenia niektorých daní načas alebo vôbec).
Ak druhý dodávateľ obdobný tovar vyrobený na Slovensku zo slovenských surovín chce dodať za 1,4 mil eur s koeficientom 0,5 (20% DPH + odvody a dane svoje + odvody a dane svojich slovenských dodávateľov), vtedy štát získa naspäť 0,5×1,4 = 0,7 mil eur. „Reálne“ ho tento tovar vyjde 1,4 mil – 0,7 mil = 0,7 mil eur (zanedbávame faktory ako vyššie).
Z porovnania obstarávacích cien 1,2 mil eur a 1,4 mil eur vyplýva, že podľa dnes nastaveného kritéria verejného obstarávania nižšej ceny, by mal vyhrať prvý dodávateľ.
Ale ak sa pozrieme na „reálne ceny“ 0,9 mil eur verzus 0,7 mil eur, na prvý pohľad je každému jasné, čo je pre štát a daňových poplatníkov výhodnejšie, teda druhý dodávateľ.
Je to vďaka synergickému efektu slovenského dodávateľského reťazca.
A ak by sme do synergického štátopríjmového koeficientu (SŠK) ešte započítali právnu domienku, že povedzme 50% zdanených vyplatených miezd našich zamestnancov sa vráti tiež do štátnych príjmov cez spotrebu domácností (DPH z nákupov a spotrebné dane z tabaku, alkoholu a PHM, DPH z nákladov na bývanie …), „otvorili“ by sme ľuďom oči pri verejnom obstarávaní ešte viac.
Ak bude takto nastavený synergický štátopríjmový koeficient (SŠK) zakomponovaný do zákona o verejnom obstarávaní, zahraniční dodávatelia, ak budú chcieť uspieť, budú musieť preniesť časť výroby na Slovensko a zamestnať tu ľudí.
Predstavte si, že by sme koeficient (SŠK) aplikovali pri výstavbe diaľnic. Naši ľudia, náš rozum, naša práca, naše stavebné stroje, naše kamenivo, náš cement, naša stavebná oceľ … .Obrovský synergický efekt pre našu ekonomiku.
Zainvestovať a cez odvody a dane väčšinu dostať hneď späť do spoločného štátneho rozpočtu! (nič nové, keďže niečo obdobné robil už Roosevelt v USA a Hitler v Nemecku, dokonca aj výstavba Vážskej kaskády v tom čase mala podobný efekt, či neskôr stavby mládeže)
V dnešnej dobe by takýto koeficient (SŠK) pomohol pri IT obstarávaniach našim informatikom.
Vážené učiteľky, ak by ste dokázali pomôcť len v tom, aby vo Vašich školských jedálňach sa varilo najmä zo slovenských potravín a poučili o tom aj svojich žiakov, dosiahli by ste tým možno pre seba viac, ako nejakým štrajkom. V prípade slovenských potravín sa môže koeficient (SŠK) blížiť číslu 1, t.j. skoro všetko sa vráti štátu cez dane a odvody.
Budete vzorom, štátu zvýšite príjmy, zvýšite zamestnanosť ľudí a bude aj na vyššie platy.
Pretože stále platí: Viac hláv, viac rozumu!