Kto čítal moje predchádzajúce blogy už vie, že problémom našej ekonomiky je import spotreby, najmä ak dovážame to, čo si vieme sami vymyslieť, vyrobiť alebo dopestovať.
Projekt: Župné sady (aj pre osady) má zabezpečiť ekonomický rozvoj regiónov vďaka zdrojom samosprávnych krajov (VÚC) vo výške min. po 15 miliónov eur, eurofondov a lokálnych zdrojov s pomocou starostov, farárov a učiteliek za prispenia nezamestnaných, dobrovoľníkov či dôchodcov založením źupných sadov v každej obci ako aj osade. Ovocie pochádzajúce z týchto sadov by malo byť považované ako pestované ktorýmkoľvek občanom danej obce s nárokom daňovej úľavy zo spotrebnej dane z liehovín pri vypálení kvasu z tohto ovocia v pestovateľskej pálenici, pričom by bolo vhodné, znížiť túto daň na nulu po vzore Maďarska do 50 l absolútneho alkoholu na osobu.
Ľudia nech pijú radšej vlastné domáce kvalitné destiláty ako lacné „nekvalitné“ dovozové vína.
V sadoch sa môžu pásť husi či pobehovať sliepky a kačice.
Po spoločnej oberačke budú spoločné husacie hody s koštovkou vlastnej domácej pálenky :).To obnoví pocit súnaležitosti a spolupatričnosti a zvýši ekonomický lokálpatriotizmus (vlastenectvo) v obciach a možno aj návrat mladých ľudí.
Ekonomickou logikou župných sadov je lokálne dopestovať, lokálne spotrebovať bez zvyšovania ceny kvôli doprave a premršteným maržiam obchodných reťazcov. Prípadné prebytky budú umiestňované do lokálnych obchodov blízkych miest. Ovocie a zelenina dopestované v župných sadoch môžu byť dodávané do župných nemocníc, domovov dôchodcov a škôl, aby ľudia mohli opäť jesť domácu biokvalitu.
Keďže pôjde o lokálne sady, ktorých tŕžby možno nepresiahnu 50 000 eur, nebudú plátcami DPH, budú mať konkurenčnú výhodu 20%DPH oproti ovociu a zelenine z dovozu, ktoré sa predávajú v „našich“ zahraničných obchodných reťazcoch. Predpokladajme, že jeden hektár rodiaceho sadu môže dať dlhodobo (udržateľne) prácu jednému nezamestnanému. Ak cca 3 000 našich obcí založí len po desať hektárov sadov, môžu vytvoriť spolu 30 000 pracovných miest.
Župné sady by mohli slúžiť aj ako komunitný priestor, miesto stretávania ľudí, na romantické prechádzky, rôzne letné aktivity so zapojením mládeže, dôchodcov atď..
Župné sady nie sú len ovocie a zelenina ale aj med. Navrhujem podporovať zo strany VÚC nové včelstvá sumou 500 eur. Pri každom župnom sade môžu byť včelíny. Výhodou bude koordinácia vypúšťania včiel s prípadnou nevyhnutnou minimálnou chemickou ochranou sadov. Po dohode o spolupráci s odborníkmi zo záhradkarských komunít ako je napr. prof. Hričovský (ak budú súhlasiť), je možné vypracovanie jednotného manuálu na založenie „typizovaných“ sadov, ktorý by bolo možné využiť aj pre čerpanie eurofondov starostami každej z obcí (aj pre osady).
Časom po zvládnutí „nábehu“ bude možné na spracovanie prebytkov vytvoriť potravinárske spracovateľské kapacity a využiť odborný ľudský potenciál po skrachovaných konzervárenských podnikoch (Trebišov, Sabinov, Rimavská Sobota …) aj za účelom exportu tovaru s vyššou pridanou hodnotou.
Župné sady môžu byť časom aj zdrojom paliva z každoročného orezávania stromov pre miestne komunity.
Projekt : župné sady (aj pre osady) by mohol pomôcť ľuďom bez nádeje, dať im prácu, dať im zmysel života a znížiť životné náklady. Ak sa to podarí, zníži sa tlak na verejné zdroje na rôzne dávky a podpory a tým pádom aj tlak na zvyšovanie daní, odvodov a poplatkov všetkých daňových poplatníkov.
Kedysi priadka morušová mohla byť považovaná za škodcu. Až kým sa nenašiel človek, ktorý z jej zámotku začal vyrábať hodváb, vďaka ktorému v minulosti Čína a cudzí obchodníci bohatli a naša „šľachta“ chudobnela spolu s celou krajinou … .
Projekt : župné sady (aj pre osady) by mohol pomôcť aj rozvoju agroturistiky. Ak znížime spotrebnú daň z liehovín z pestovateľskej pálenice na nulu. Samozrejme takýto alkohol je zakázané predávať, ale pestovateľ ho môže darovať spokojnému turistovi, napr. vo forme poldeco zdarma ako pozornosť podniku.
Kto si ešte nedal poldeco dobrej domácej rakije od pána domáceho pri mori v Chorvátsku ? 🙂
Cieľom projektu : župné sady (aj pre osady) nie je primárne dosahovanie zisku, ale rozvoj lokálnej a regionálnej ekonomiky spojenej s rastom zamestnanosti a mohli by ho presadzovať vo VÚC novozvolení poslanci a „župani“ v rámci rozvoja agroturistiky v oblasti cestovného trhu.
Terra nunquam recusat imperium nec unquam sine usura reddit, quod accepit, sed alias minore plerumque maiore cum fenore – pôda sa nikdy neprotiví obrábaniu a nikdy nevracia bez úžitku to, čo dostala, ibaže niekedy s menším, no najčastejšie s väčším úrokom.(Cicero)
bude ako nebolo ? ...
Celá debata | RSS tejto debaty