Záhada „II. piliera“

16. júna 2015, kamarat, Nezaradené

Predstavuje § 121 morálny megahazard pre verejné financie ? Je otázne, či § 121 nepredstavuje nepovolenú štátnu pomoc a či by nemala byť povinnosť ručenia nepretržitého latentného rizika súkromného investovania sporiteľov v „II. pilieri“ spoplatnená a vyfakturovaná voči „II. pilieru“ Sociálnou poisťovňou? Každé riziko by malo byť oceniteľné. Možno v súčasnosti dochádza k neoprávnenému majetkovému prospechu „II. piliera“ na úkor Sociálnej poisťovne, t.j. verejných zdrojov. Ako príklad na pochopenie nám môže slúžiť ručenie vlastníka nehnuteľnosti pri čerpaní hypotéky treťou osobou. Štandardnou sadzbou za riziko nesplatenia hypotéky dlžníkom sú 4 % p.a. z úveru ročne pre majiteľa založenej nehnuteľnosti (vec dohody). Pretože, ak dlžník neplatí, majiteľ môže prísť o svoju nehnuteľnosť.
Ak by sme tento princíp aplikovali na „II.pilier“ verzus Sociálna poisťovňa, tak pri dnešnom stave majetku v „II. pilieri“ (cca 6,5 mld eur) by 4 % p.a. predstavovali sumu cca 260 mil eur za rok, ktorá by možno mala byť fakturovaná „II. pilieru“. Čím bude viac majetku akumulovaného v „II. pilieri“, tým väčšie riziko môže predstavovať § 121 pre verejné financie v budúcnosti. Bolo by zaujímavé vedieť, či sa takouto úvahou zaoberal niekto počas otvorenia „II. piliera“, napr. „fiškálna rada“. Veď § 121 možno predstavuje kontinuálnu hrozbu pre verejné financie, ich udržateľnosť a absolútne popiera proklamovanú snahu o šetrení verejných financií účastníkmi „II. piliera“ a nezaťažovaní budúcej generácie demografickým rizikom. Prečo by mali byť daňoví poplatníci nezúčastnení v „II. pilieri“ zaťažení rizikom súkromného investovania účastníkov „II. pilierového zájazdu“, paragrafom 121? Najmä, ak u nás nefunguje riadne kapitálový trh a zdroje nemôžu byť efektívne umiestnené v tuzemských prorastových exportných odvetviach, hladných po nových zamestnancoch a kapitále, generujúcich dane a odvody do spoločného štátneho rozpočtu? „II. pilier“ bráni intenzívnejšiemu poklesu nezamestnanosti. Nezabúdajme, že v EU je zaručený voľný pohyb kapitálu a nikto nezabráni jeho „úniku“ (umiestneniu) z „II. piliera“ mimo SR. Pritom“II. pilier“ znamená dodatočné daňovoodvodové zaťaženie „štrngajúcej“ populácie SR o cca 25 mld eur oproti stavu, ak by „II.pilier neexistoval“, či? Podmieňovanie investovania 4% odvodov iba do „II.piliera „protirečí“ základnej investičnej zásade nekladenia všetkých „4%odvodových vajec“ do jedného hniezda. Otázkou je, ak sú tieto odvody už súkromné, či „prikazovanie“ ich investovania výlučne v „II. pilieri“ nenaráža na ústavnú ochranu súkromného majetku sporiteľa. Logické by bolo rozšíriť možnosť použitia 4% – ných odvodov (aj) pre neúčastníkov „II.piliera“ na iné finančné produkty (10 – 15 ročné), napr. splátky hypotéky, terminované vklady v bankách, hypotekárne záložné listy, dlhodobé investičné účty u obchodníkov s cennými papiermi, štátne dlhopisy (napr.SR), prípadne kapitálové a investičné životné poistenie, fondy rizikového kapitálu pre startupy atď. Teda, ak sú odvody v „II. pilieri“ naozaj súkromné,
Hovorí sa, že ľudia sú náchylní uveriť skôr veľkému ako malému klamstvu.
Ale hovorí sa aj, že pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou.
Ale kedy? 🙂

Zákon o starobnom dôchodkovom sporení 43/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov :

JEDENÁSTA ČASŤ
ZÁRUKY
§ 121
(1) Sociálna poisťovňa ručí v plnom rozsahu z rezervného fondu solidarity za škodu spôsobenú rozhodnutím,
postupom alebo iným konaním dôchodkovej správcovskej spoločnosti a depozitára, ktoré sú v rozpore
s týmto zákonom alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a ktoré mali za následok poškodenie
majetku v dôchodkovom fonde.
(2) O náhrade škody podľa odseku 1 rozhoduje súd.
(3) Sociálna poisťovňa prevedie bez zbytočného odkladu na účet toho dôchodkového fondu, ktorý si sporiteľ
určil v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení, finančné prostriedky v rozsahu náhrady škody podľa
rozhodnutia súdu. Po prevedení finančných prostriedkov podľa prvej vety Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom a dôchodková správcovská spoločnosť sa stáva dlžníkom.

 

Existencia § 121 je záhadou „II.piliera“ vhodnou pre „troch pátračov“. (Ak dôchodková správcovská spoločnosť „skrachuje“ bez majetku, veritelia neuvidia nič)

Zrušením § 121 zanikne aj riziko pre verejné financie, či? 🙂

Kde je vôľa, tam je cesta.