Nevidím do hláv poslancov, ktorí hlasovali za zákon o dlhovej brzde, ale keď som si ho pozrel, mám pocit, že dlhová brzda dnes až tak nebrzdí ako je to všeobecne prezentované. Podľa článku 12 odst. 1 ústavného zákona 493/2011 Z.z. bol v roku 2017 horný limit dlhu verejnej správy vo výške 60 % podielu na hrubom domácom produkte (čl. 12 bol účinný do 31. decembra 2017) . Podľa článku 13 počnúc rozpočtovým rokom 2018 až do konca rozpočtového roka 2027 sa horný limit dlhu verejnej správy ustanovuje tak, že je každý rozpočtový rok o jeden percentuálny bod nižší, ako horný limit dlhu verejnej správy ustanovený na predchádzajúci rozpočtový rok ( v roku 2017 bol 60 %), t.j v roku 2018 zrejme to malo byť 59 %, v roku 2019 – 58%, v roku 2020 – 57%.V tomto období (2018 – 2027) sa uplatnia rovnaké opatrenia („sankcie“!), ako sú uvedené v čl. 12 ods. 3 až 7, pričom percentuálne vyjadrená výška dlhu uvedená v čl. 12 ods. 3 až 7 sa každoročne znižuje o jeden percentuálny bod. Vtip je v tom, že tento článok č. 12 bol
účinný len do konca roku 2017, takže zrejme medziobdobie rokov 2018 – 2027 nie je „ničím“ obmedzené, či ? 🙂
Článok 5 (50 % podielu) sa uplatní až od roku 2028.
Ak by to tak bolo ako sa to javí, otvára sa možno priestor na emisie štátnych tridsaťročných dlhopisov vo výške cca 10 mld eur (a možno aj viac) s výhodným úročením do cca 1 % p.a. na nevyhnutné dlhodobé investície. A ak by bola odvaha, aj na daň(ovo)odvodovú pretvoru v prospech pracujúcich ľudí. Prečo pretvoru? Pretože reforiem už sme mali dosť (pretvora od slova pretvoriť):) a stále nám ten západ uniká. 🙂 Tak. Tak.
Ústavný zákon č. 493/2011 Z. z.
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti
Čl. 5
Limit dlhu verejnej správy
(1) Horný limit dlhu verejnej správy (ďalej len „dlh“) sa ustanovuje vo výške 50 % podielu na hrubom domácom produkte.
Čl. 11
Ustanovenie čl. 5 sa prvýkrát uplatní v rozpočtovom roku 2028.
Čl. 12
Prechodné ustanovenia účinné do 31. decembra 2017
(1) Do konca rozpočtového roka 2017 sa horný limit dlhu verejnej správy ustanovuje vo výške 60 % podielu na hrubom domácom produkte.
(2) Ak výška dlhu dosiahne 50 % podielu na hrubom domácom produkte a viac, uplatňuje sa postup uvedený v odsekoch 3 až 7, ktorého cieľom je znížiť dlh.
(3) Ak výška dlhu dosiahne 50 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 53 % podielu na hrubom domácom produkte, ministerstvo financií zasiela národnej rade písomné zdôvodnenie výšky dlhu vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie.
(4) Ak výška dlhu dosiahne 53 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 55 % podielu na hrubom domácom produkte
a) vláda predloží na rokovanie národnej rady návrh opatrení, ktorými navrhuje zabezpečiť zníženie dlhu a
b) znížia sa platy členov vlády na úroveň ich platov v predchádzajúcom rozpočtovom roku, ak ich platy v predchádzajúcom rozpočtovom roku boli nižšie; zníženie platov sa vykoná na obdobie od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zverejnení výšky dlhu až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola zverejnená výška dlhu nižšia ako 53 % podielu na hrubom domácom produkte.
(5) Ak výška dlhu dosiahne 55 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 57 % podielu na hrubom domácom produkte, okrem realizácie postupu podľa odseku 4
a) ministerstvo financií viaže od prvého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zverejnení výšky dlhu výdavky štátneho rozpočtu vo výške 3 % z celkových výdavkov štátneho rozpočtu schválených zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok znížených o výdavky na správu štátneho dlhu, o prostriedky Európskej únie, prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, odvody do Európskej únie, transfery Sociálnej poisťovni a o výdavky na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami; ak výška dlhu podľa odseku 2 dosahuje 55 % podielu na hrubom domácom produkte a viac neustále počas viacerých po sebe nasledujúcich rozpočtových rokov, viazanie sa vykoná vždy len v prvom rozpočtovom roku, v ktorom výška dlhu podľa odseku 2 dosiahla 55 % podielu na hrubom domácom produkte a viac,
b) nemožno poskytovať prostriedky z rezervy predsedu vlády a z rezervy vlády,
c) vláda nesmie predložiť národnej rade taký návrh rozpočtu verejnej správy, ktorý obsahuje medziročný nominálny rast konsolidovaných výdavkov verejnej správy oproti rozpočtu verejnej správy na predchádzajúci rozpočtový rok, okrem výdavkov na správu štátneho dlhu, prostriedkov Európskej únie, prostriedkov štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, odvodov do Európskej únie a okrem výdavkov na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami; ak vláda takýto návrh rozpočtu verejnej správy už predložila, je povinná stiahnuť ho z rokovania národnej rady a do 30 dní predložiť návrh rozpočtu verejnej správy súladný s ustanovenou podmienkou a
d) obec a vyšší územný celok sú povinní schváliť rozpočet na nasledujúci rozpočtový rok s výdavkami maximálne vo výške výdavkov rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka okrem výdavkov na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami a výdavkov na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.
(6) Ak výška dlhu dosiahne 57 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 60 % podielu na hrubom domácom produkte, okrem realizácie postupu podľa odsekov 4 a 5
a) vláda nesmie predložiť národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy s rozpočtovaným schodkom; ak vláda takýto návrh rozpočtu verejnej správy už predložila, je povinná stiahnuť ho z rokovania národnej rady a do 30 dní predložiť návrh rozpočtu verejnej správy súladný s ustanovenými podmienkami a
b) obec a vyšší územný celok sú povinní schváliť na nasledujúci rozpočtový rok iba vyrovnaný rozpočet alebo prebytkový rozpočet.
(7) Ak výška dlhu dosiahne 60 % podielu na hrubom domácom produkte a viac, okrem realizácie postupu podľa odsekov 4 až 6, vláda požiada národnú radu o vyslovenie dôvery vláde.
Čl. 13
Počnúc rozpočtovým rokom 2018 až do konca rozpočtového roka 2027 sa horný limit dlhu verejnej správy ustanovuje tak, že je každý rozpočtový rok o jeden percentuálny bod nižší, ako horný limit dlhu verejnej správy ustanovený na predchádzajúci rozpočtový rok. V tomto období sa uplatnia rovnaké opatrenia, ako sú uvedené v čl. 12 ods. 3 až 7, pričom percentuálne vyjadrená výška dlhu uvedená v čl. 12 ods. 3 až 7 sa každoročne znižuje o jeden percentuálny bod.