Alternatívna otázka č. 3 pre pána Šachmatoviča

Súhlasíte s tým, aby Slovenská republika emitovala dlhopisy vo výške 30 miliárd eur zadarmo ? Túto úvahu súvisiacu s otázkou zadlžovania štátu vnímam ako alternatívny príspevok do predvolebnej ekonomickej debaty na to, ako by naša spoločnosť mohla viac zarábať a nie viac šetriť, pretože kde nič nie je, ani čert neberie.

Vzhľadom na medializovanú nízku úroveň finančnej gramotnosti obyvateľstva
(https://www.dnes24.sk/neprijemne-vysledky-prieskumu-financna-gramotnost-slovakov-je-katastrofalna-344531),
je vhodné vniesť trocha viac svetla do témy zadlžovania štátu.

Výdavkové limity sú podľa môjho názoru ďalšou brzdou demokratického procesu rozhodovania o ekonomickom vývoji na Slovensku, ako bola a aj je dlhová brzda v období kvantitatívneho uvoľňovania. Podľa môjho názoru je to dnes skôr dlhová brzda rozvoja.
Myslím si to napriek tomu, že som priaznivcom vyrovnaného rozpočtu. Demokracia má byť diskusia, nie byrokracia.
Našťastie sankčné pásma brzdy sú dnes zrejme neúčinné vďaka neúčinným ustanoveniam zákona o dlhovej brzde v článku 12.

Vďaka článku p. Vaňa

(https://e.dennikn.sk/1630900/uz-na-buduci-rok-narazi-kvantitativne-uvolnovanie-ecb-na-vlastne-limity/?ref=mpm) sme sa mohli dozvedieť, parafrázujúc, že na základe údajnej dohody v rámci ECB máme nárok na odkup našich štátnych dlhopisov vo výške cca 23 miliárd eur zo strany ECB. Zatiaľ z toho bolo údajne využitých cca 12 miliárd eur a zostáva cca 11 miliárd eur. Podľa vnútorných pravidiel ECB môže údajne centrálna banka ľudovo povedané odkupovať 33 % emitovaného štátneho dlhu členskej krajiny na sekundárnom trhu (na burze?). Aby sme mohli využiť náš prípadný dohodnutý nárok, museli by sme ale mať emitovaný dlh vo forme dlhopisov vo výške cca 23×3=69 miliárd eur.

Dnes máme podľa stránky Ardalu (https://public.ardal.sk/emisie_sk.html) emitovaný dlh vo výške cca 39 miliárd eur (časť dlhu je v cudzích menách s kurzovým rizikom), čo zhruba zodpovedá vyčerpaným 12 miliardám (cca 33 %, t.j. jedna tretina , 39 : 3 = 13)).
Aby sme mohli využiť „dohodnutú kvantitatívnu výhodu“, museli by sme preraziť nielen 57- ný strop dlhovej brzdy, ale aj spoločne dohodnutý 60 % – ný strop z HDP v eurozóne (európske zmluvy sú nadradené slovenským zákonom). Na rozdiel od viac zadlžených krajín,ktoré s tým problém nemajú. Za prerazenie stropu by sme potom znášali z pohľadu našich verejných financií nejaké konzekvencie (ak by sme peniaze hneď aj minuli), ktoré by však podľa môjho názoru z pohľadu úžitku pre spoločnosť (hodnoty za peniaze) boli zanedbateľné, za predpokladu rozumného využiita získaných cca 30 miliárd eur za smiešny úrok (päťročné za +- nula %, tridsaťročné dlhopisy do 1 % p.a.) v porovnaní s daňovoodvodovým zaťažením našej spoločnosti (cca 50 % p.a., údajne 49, 7 %, podľa Klubu 500 to bolo v minulosti tuším 51,5 %). Pokiaľ ide o prípadné využitie získaných finančných prostriedkov, len v priebehu cca 5-6 rokov budeme potrebovať vrátiť cca 10 miliárd eur, ktoré boli pôvodne úročené cca 4 % p.a. (pri predčasnom splatení týchto z dnešného pohľadu vysokoúročených dlhopisov by sme ušetrili na úrokoch v tomto roku cca 400 mil eur, ak sme ich emitovali s obvyklou možnosťou predčasného splatenia), ďalších cca 10 miliárd by sme mohli využiť na dlhodobé investície do infraštruktúry a ďalších cca 10 miliárd na ďaňovoodvodovú optimalizáciu v prospech pracujúcich ľudí (o tom možno niekedy nabudúce), ktorá súčasne zvýši zdroje pre zdravotníctvo, školstvo a dôchodkové zabezpečenie, pretože zvýši mzdy a zníži daňovoodvodové zaťaženie slovenských zamestnávateľov. Dočasne by mohli byť tieto zdroje umiestnené v bankách so sídlom na Slovensku vo forme úložiek.
Mimochodom, finanční analytici, načo nám bola dobrá dohoda o 23 miliardách eur, ktorú za normálnych okolností by sme kvôli dlhovej brzde a 60 % – nému stropu ani nemohli úplne využiť ? Na rozdiel od viac zadĺžených krajín eurozóny?
Niektoré krajiny už dnes prečerpali dohodnuté limity. Na koho úkor?

Kto by si nepožičal na tridsať rokov za 1 % p.a., keď inflácia je 2,7 % a dlhodobý inflačný
cieľ ECB sú 2 percentá ?.:) Takpovediac „zadarmo“ ?

Takže, prosím, odkážte poslancom : „Vytvorte v rozpočte „koridor“. Na ďalších 30 miliárd eur.
Do rezervy po voľbách.

A zbohom buď vyrovnaný rozpočet. (https://www.youtube.com/watch?v=rJuy3LBQNLo)

https://www.ta3.com/clanok/1171561/politicky-rok-2019-podla-sns-smeru-sd-olano-a-sas-konanie-politikov-a-nalady-volicov.html (od 19:49)

Alternatívna otázka č. 2 pre pána Šachmatoviča

24.02.2020

Súhlasíte s tým, aby ľudia jazdili po diaľnici zadarmo ? Podľa cenastatu.sme.sk bol príjem štátu zo spotrebnej dane z minerálnych olejov (pohonné hmoty, najmä benzín a nafta) v roku 2018 : 2 320 200 000 eur a v roku 2019 : 2 426 400 000 eur, t.j. v roku 2019 sa vybralo o 106 200 000 eur viac ako v predchádzajúcom roku (https://cenastatu.sme.sk/kv-d-dvv-n/graph/table1/row003/2018/). [...]

Alternatívna otázka pre pána Šachmatoviča

14.02.2020

Súhlasíte so zrušením predkupného práva pri poľnohospodárskych a lesných pozemkoch ? Priamu demokraciu si predstavujem ako extrakt slovenskej ľudovej múdrosti : „Viac hláv, viac rozumu“. (https://www.info.sk/sprava/141163/viac-hlav-viac-rozumu-urobime-mudrejsie-rozhodnutie-ked-sme-sami-alebo-ked-sa-poradime/) Preto by som aj ja rád prispel vyššie uvedenou otázkou do [...]

Ústavodarcova trinástka dlhovej brzdy

19.10.2019

Nevidím do hláv poslancov, ktorí hlasovali za zákon o dlhovej brzde, ale keď som si ho pozrel, mám pocit, že dlhová brzda dnes až tak nebrzdí ako je to všeobecne prezentované. Podľa článku 12 odst. 1 ústavného zákona 493/2011 Z.z. bol v roku 2017 horný limit dlhu verejnej správy vo výške 60 % podielu na hrubom domácom produkte (čl. 12 bol účinný do 31. decembra 2017) . [...]

Richard Raši

Raši vyzval Progresívne Slovensko, aby podporilo možnosť skrátiť volebné obdobie referendom

30.05.2026 16:00

Parlament sa bude zaoberať návrhom novely ústavy, v ktorej Hlas navrhne zakotviť možnosť skrátenia volebného obdobia platným referendom.

SR Bratislava MPRV Takáč lesy Podpora BAX

Takáč rázne schladil Šutaja Eštoka: Vydieranie rozpočtom nemá čo v koalícii hľadať

30.05.2026 15:50

Rezort chystá kompenzácie za sucho, uviedol minister Takáč. Štefunko mu vyčítal, že ministerstvo nie je na krízy vopred pripravené.

pochovanie Melynk s manzelkou

Melnyk, ktorého Zelenskyj umožnil pochovať pri Kyjeve, oceňoval Hitlera. Vravel o križiackej výprave proti Moskve

30.05.2026 15:18

„V nemeckých vojakoch vidíme tých, ktorí pod vedením Hitlera vyhnali boľševikov z Ukrajiny. Sme povinní im pomáhať," zdôrazňoval Andrij Melnyk.

Jiří Just, Pravda vo svete

Pravda vo svete: Rusi si na vojnu zvykli. Západ podceňuje schopnosť Ruska adaptovať sa na sankcie, hovorí Jiří Just, žijúci v Moskve. Za zlom považuje rok 2012

30.05.2026 14:25

Jiří Just: Moskva dnes nepôsobí ako mesto vo vojne, je to však len ilúzia. Politológ opísal život v ruskej metropole.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 21
Celková čítanosť: 150068x
Priemerná čítanosť článkov: 7146x

Autor blogu

Kategórie